"Sladké- slané - mastné". Iba raz do roka?
December a naše tradície.
Začína to Mikulášom, ktorý nehľadí na poznatky o zdravej výžive a za predpokladu, že sme boli celý rok dobrý nám prinesie samé sladkosti. My ich samozrejme zjeme všetky, (nie iba jednu) veď je to „iba raz do roka".
Vianočné trhy. Super. Ideme. Cigánska, lokše, klobása, guláš... Do toho varené víno. Ako ináč. Vieme, že by sme to nemali, ale „iba raz do roka" to predsa nevadí. Pretože trhy majú svoje osobité čaro, prídeme do Vianoc ešte 3-4 krát.
Viánoce ju chu chúúúú. Krásne sviatky. Stoly sa prehýbajú pod vanilkovými rožkami, štrúdľou, medvedími packami, perníkmi, medovníkmi... My ich samozrejme všetky jeme, v rôznych kombináciách (napr. 1. vanilkový rožok, 2. medovník, 3. orechový rožok, 4. ako vlastne chutil ten medovník?, 5. aha, bábovka, 6. orechový rožtek už som bol?) Poriadne sa napráskame, veď je to „iba raz do roka". Takto pokračujeme až do Silvestra.
Nový rok. To treba osláviť. „Slané - sladké - mastné". A k tomu samozrejme nejaký prípitok (2, 3, 5, 7 - no limit) v zmysle hesla „iba raz do roka".
A sviatky sa skončili. Ale čo zo všetkým tým „slaným - sladkým - mastným" ktoré zostalo? Hádam sa to nevyhodí. Treba to zužitkovať. Už nám to ani tak nechutí ale „musí sa to zjesť".
Ale čo to? Osobná váha sa nejako pokazila. Ukazuje voľáko zle.
Zachránia nás novoročné predsavzatia: „zdravo jesť, pravidelne cvičiť, chodiť behať, plávať, bicyklovať, nežrať, nepiť, nefajčiť, nesexovať (pardon, to posledné tam nepatrí).
Určite ich všetky dodržíme. Ale iba „raz do roka".
07. 12. 2008 | VassalGYM